Druhá šanca

Autor: Katarína Kuštárová | 21.7.2013 o 23:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  99x

Možno sa vám bude zdať tento príbeh pritiahnutý za vlasy, ale môžem vám odprisahať, celý je pravdivý. Teda mená ľudí sú pozmenené, ale dej príbehu sa naozaj stal..

Nastala najobľúbenejšia časť školského roka v živote každého študenta – začiatok letných prázdnin. A pre mňa s Mišiou to bol začiatok niečoho úžasného. Voda, slnko, disky a relax. Také malo byť leto 2012.

Prvý víkend prázdnin bol absolútne dokonalý. Presne taký ako sme si predstavovali. Sobotu sme preležali na kupku a večer sme sa chystali na didžinu. Doteraz si pamätám na tie pocity, ktoré som zažívala, pretože to bola moja prvá ozajstná diskotéka. Áno samozrejme, zažila som diskotéku v tábore, ale to bolo skôr priateľské posedenie. Toto bolo niečo nové, niečo čo ma lákalo ešte viac ako čokoľvek iné. Matke som o tom ani náhodou povedať nemohla! Preto sme jej s Miškou sľúbili, že budem spať u nej a večer budeme pozerať filmy, jesť pukance a priberať. Miška to vyriešila podobne, mamine povedala, že spí u mňa a bez námietok ju pustila. Spali sme v kamoškinom byte, ktorý cez prázdniny nepoužíva. A životík sa mohol začať, ako sme to my nazývali.

Bolo už 10 hodín a kamarát pre nás prišiel autom. Keď som nastupovala do auta, ihneď ma napadla myšlienka „matka by ma zabila“, ale v tej chvíli mi to bolo absolútne jedno. Tešila som sa z toho všetkého, z toho, že konečne už nie som decko. Prišli sme na miesto, s Miškou sme sa stretli s Luciou a ešte sme čakali na Miškinu kamošku. Čakali sme asi hodinu, za ten čas mi tak vyschlo v krku, taká smädná som v živote nebola. Konečne bolo približne 11 hodín a Silvia sa objavila. Z auta, ktoré ju doviezlo vystúpil chlapec. Nezmohla som sa na slovo. Mal na sebe riflové kraťase, biele tričko a na ňom čiernu vestičku. Vyzeral naozaj dobre a ja som si povedala, tohto chlapca jednoducho musím mať. Ale musel počkať! Všetky 4 baby sme sa doteperili na parket a parádne sme to tam roztočili. Po hodine a možno aj dvoch mi začal záhadný chlapec chýbať. Tak sme šli s Miškou „nenápadne“ za ním. Zistila som, že sa volá Lukáš a má 17 rokov. Ponúkol mi červené víno s kolou tak som vypila hneď 2 poháre a zriedila s vodkou. Hneď som bola odvážnejšia. Schytila som Lukáša za ruku a šli sme tancovať. Tak krásne ako vtedy mi nikdy nebolo. Teda to som si vtedy myslela. Tancovali sme vyše hodiny, ale potom nás únava už dohnala na kolená a šli sme k autu k ostatným jeho kamarátom. Kde bola Miša, Lucia a Silvia mi bolo absolútne jedno. Pre mňa bol podstatný jedine Lukáš. Opierali sme sa o auto a bozkávali. Až ma z pekného sna vytrhla Lucia, že už musíme ísť. Tak sme sa rozlúčili, vymenili si čísla a povedali si facebook. Nič iné mi nezostávalo, len tŕpnuť a čakať, či sa ozve.

Ozval sa. Hneď na druhý deň si ma pridal medzi priateľov a celý deň sme si písali. Dohodli sme sa s kamoškami a s jeho kamošmi na kupko a 2 dni po sebe sme sa na ňom videli a vlastne sme boli spolu. Krásne mi bolo naozaj. Avšak musela som na pár dní odísť s rodičmi na dovolenku a tiež som len tŕpla či sa ozve, pretože Lukáš vôbec nebol ten typ chlapca, že dá dievčaťu poznať že ju ľúbi alebo niečo podobné. Ja som tiež nevedela, či sme spolu alebo nie. Ale brala som to tak, že zatiaľ nie a sme takí, kamaráti s výhodami. Na moje šťastie, každý deň sme si písali. A stalo sa čo sa stať nemalo. Ja som sa naňho namotala a po pár mesiacoch som zistila, že len ja som sa namotala. Za 2 mesiace prázdnin som ho videla približne 6 krát. Aj to len na diskotékach, keď sme boli opití. Áno, bolo mi s ním výborne, keď sme boli spolu, ale bez neho som sa len trápila nad tým čo robí, s kým je a či vôbec na mňa myslí. Dnes už viem, že nemyslel.

Začala škola, za september a október som ho videla približne 4  krát. Až som to v októbri nezvládala, keď takmer zabudol na moje narodeniny a približne týždeň po nich som klesla na nízku úroveň a napísala som mu správu, či to chce skončiť. Opýtal sa ma, či to takto vôbec má zmysel a povedal mi, že áno. Pri tých slovách sa mi zrútil celý svet, je pravda, že sa o mňa nezaujímal ani nestaral, ale čím som s ním bola menej, tým som po ňom viac túžila a tým viac som chcela byť s ním. Na druhý deň som v škole mala kruhy pod očami, červené uplakané oči a nevnímala som okolitý svet.

Ale ako sa vraví, niečo sa končí, niečo sa začína. Lukáš síce zabudol, skoro, na moje narodeniny, ale jeho kamarát Jakub nezabudol. Prišiel za mnou, doniesol mi čokoládu a tak sme sa nejako začali stretávať. Vlastne do rozchodu s Lukášom sme sa videli len 2krát. Ale aj on ma videl ráno po rozchode uplakanú a opuchnutú a ihneď sa ma vypytoval čo sa stalo a vypisoval mi smsky, že všetko bude dobré a prejde to. Mal pravdu. Dva dni po rozchode prišiel. Skončilo to tak, ako to skončiť asi nemalo, začali sme sa bozkávať, bohužiaľ, pre mňa to bola len taká náplasť, v tej dobe. Stretávali sme sa častejšie, až raz a pozval na oslavu jeho 19tky. Pozvanie som prijala a správali sme sa tam ako párik. Všetci nás chválili akí sme spolu pekní. Až sa stalo niečo, čo budem ľutovať do konca svojho života. Opila som sa tam a nanešťastie na oslavu prišiel aj Lukáš. Ja som skončila. Len som hore v izbe plakala, tí praví kamaráti boli pri mne, Jakub sa na mňa nahneval a ignoroval ma a tiež sa dobre „dal dole“. Lukáš keď nás videl spolu sa tiež „dal dole“ a celé to nebola oslava, ale jedna veľká katastrofa. Na druhý deň sme sa s Jakubom udobrili, ale mali sme úprimnú debatu o tom, čo s nami ďalej. Ja som nevedela, ale povedala som mu, že skúsiť to môžeme. Celý víkend som nad ním rozmýšľala, ale ubližovať som mu nechcela, tak som mu v pondelok povedala svoje rozhodnutie, aj keď ho mám rada, city k Lukášovi sú silnejšie. Nahneval sa na mňa a 2 týždne som o ňom nepočula, vlastne vídali sme sa ráno na zastávke, prvé dni sa tváril, že ma nevidí, ale postupne sme sa začali opäť rozprávať. Po tých 2 týždňoch, city k Lukášovi postupne chladli a tá pozornosť od Jakuba mi začala chýbať. Písali sme si, zavolala som ho nech príde, že mi to celé chýbal. Povedal mi detto a o pár hodín sme boli opäť spolu a bolo mi po dlhej dobe dobre. O pár dní sme boli zas spolu a opýtala som sa ho zásadnú otázku čo bude s nami ďalej. Svojimi ďalšími slovami ma prikoval k zemi. Našiel si inú! Ale vraj city ku mne sú silnejšie ako k nej, s ňou sa len hádajú, on sa kvôli mne s ňou rozíde. Také báchorky! Ale vyskúšala som to. Dali sme sa dokopy. Neverila som, že to spraví, ale on splnil všetko do bodky. Prvé tri mesiace boli chaotické a čudné. Ja som stále myslela na Lukáša a Jakub určite tiež myslel na svoju bývalú.

Ale všetko prešlo, bude to zachvíľku 8 mesiacov, čo oficiálne tvoríme párik a ja by som ho nevymenila za nič na svete. Práve pre takéto situácie vám radím, dávajte druhé šance! Človek sa dokáže zmeniť, ak je pre koho, ak tú svoju osobu naozaj miluje. Ja som to zažila a môžem vám to len potvrdiť! Láska je ten najväčší dar, tak si ju strážte!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?